Odsek 1 vychádza z článku 13 Zmluvy o ES, ktorý je v súčasnosti nahradený článkom 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z článku 14 EDĽP, ako aj z článku 11 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, pokiaľ ide o genetické dedičstvo. V rozsahu, ktorý zodpovedá článku 14 EDĽP, sa v súlade s ním uplatňuje.
Medzi odsekom 1 a článkom 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý má odlišný rozsah pôsobnosti a účel, neexistuje rozpor alebo nesúlad: článkom 19 sa prenáša na Úniu právomoc prijímať legislatívne akty, vrátane harmonizácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov, a bojovať proti určitým formám diskriminácie, ktoré sú taxatívne vymenované v tomto článku. Tieto právne predpisy sa môžu vzťahovať na činnosť orgánov členského štátu (ako aj vzťahy medzi jednotlivcami) v akejkoľvek oblasti v rámci obmedzení právomoci Únie. Naproti tomu, článkom 21 ods. 1 sa neprenáša žiadna právomoc prijímať antidiskriminačné zákony v týchto oblastiach činnosti členského štátu alebo jednotlivcov, ani neustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie v týchto oblastiach. V skutočnosti sa týka len diskriminácie, ktorej sa môžu dopustiť samotné inštitúcie a orgány Únie pri výkone právomoci, ktoré sú im zverené zmluvami, a členské štáty výlučne pri vykonávaní práva Únie. Odsek 1 preto nemení rozsah právomocí prenesených článkom 19 ani výklad tohto článku.
Odsek 2 zodpovedá článku 18 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a musí sa uplatňovať v súlade s týmto článkom.