Z hľadiska ochrany základných práv rok 2020 priniesol
pokrok i určité nezdary. V publikácii agentúry FRA
Správa o základných právach 2021 je uvedený
prehľad hlavného vývoja v tejto oblasti, poukazuje
sa na úspechy, ale aj na oblasti, ktoré ešte stále
vyvolávajú obavy.
V tomto zhrnutí sú uvedené hlavné poznatky
z druhej správy agentúry FRA vychádzajúcej
z prieskumu o základných právach, ktorý
uskutočnila agentúra. V prieskume boli
zhromaždené údaje približne od 35 000 osôb
o skúsenostiach, vnímaní a názoroch týkajúcich sa
celého radu záležitostí, ktoré sa rôznym spôsobom
týkajú ľudských práv.
V správe agentúry FRA o umelej inteligencii a základných právach sú uvedené konkrétne príklady toho, ako spoločnosti a verejná správa v EÚ využívajú alebo sa pokúšajú využívať UI. Zameriava sa na štyri kľúčové oblasti – sociálne dávky, prediktívne vykonávanie policajných funkcií, zdravotnícke služby a cielená reklama. Správa sa zaoberá možným vplyvom na základné práva a analyzuje spôsob, akým sú tieto práva zohľadnené pri používaní alebo vývoji aplikácií UI.
Národné inštitúcie pre ľudské práva (NHRI) sú nevyhnutnou súčasťou systému ochrany ľudských práv na vnútroštátnej úrovni. Zvyšovaním informovanosti, poskytovaním poradenstva, monitorovaním a vyvodzovaním zodpovednosti voči príslušným orgánom zohrávajú kľúčovú úlohu zvládaní súčasných veľkých výziev v oblasti ľudských práv. Zaoberajú sa pretrvávajúcimi problémami, ako je diskriminácia či nerovnosť, ako aj novými otázkami, napríklad vplyvom umelej inteligencie a pandémie COVID-19 na práva.
V tomto zhrnutí sú uvedené hlavné poznatky
z prvej správy agentúry FRA založenej na
prieskume základných práv, ktorý uskutočnila
agentúra. V prieskume boli zhromaždené údaje
približne od 35 000 osôb o skúsenostiach, vnímaní
a názoroch týkajúcich sa celého radu záležitostí,
ktoré sa rôznym spôsobom týkajú ľudských práv.
Z hľadiska ochrany základných práv rok 2019 priniesol
pokrok i určité nezdary. V publikácii agentúry FRA
Správa o základných právach 2020 je uvedený prehľad
hlavného vývoja v tejto oblasti, poukazuje sa
na úspechy, ale aj na oblasti, ktoré ešte stále
vyvolávajú obavy. V tejto publikácii sú uvedené
stanoviská agentúry FRA k hlavnému vývoju
v uvedených tematických oblastiach, ako aj súhrn
dôkazov podporujúcich tieto stanoviská. Uvádza sa
zároveň aj ucelený a informatívny prehľad o hlavných
výzvach v oblasti základných práv, ktorým EÚ a jej
členské štáty čelia.
Tento leták má pomôcť úradníkom a inštitúciám v zrozumiteľnej a dostupnej forme informovať žiadateľov o azyl a migrantov o spracúvaní ich odtlačkov prstov v Eurodacu.
Cieľom príručky Deti bez rodičovskej starostlivosti nachádzajúce sa v inom členskom štáte EÚ, ako
je ich vlastný, je posilniť schopnosť reagovať všetkých príslušných subjektov v oblasti ochrany detí.
Ochrana týchto dievčat a chlapcov je prvoradou povinnosťou členských štátov EÚ, ktorá vyplýva
z medzinárodného a európskeho právneho rámca. Táto príručka sa zameriava na detské obete
obchodovania s ľuďmi a ohrozené deti, čím sa realizuje opatrenie stanovené v Oznámení o posilnení
opatrení EÚ zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2017, a zohľadňuje určené
charakteristiky, a to aj s ohľadom na rodovú špecifickosť tejto trestnej činnosti.
Z hľadiska ochrany základných práv rok 2018 priniesol pokrok i určité nezdary. V publikácii FRA Správa o základných právach 2019 je uvedený prehľad hlavného vývoja v tejto oblasti, poukazuje sa na úspechy, ale aj na oblasti, ktoré ešte stále vyvolávajú obavy. V tejto publikácii sú uvedené stanoviská agentúry FRA k hlavnému vývoju v uvedených tematických oblastiach, ako aj súhrn dôkazov podporujúcich tieto stanoviská.
Členské štáty sú výslovne povinné podporovať uplatňovanie charty. Tieto prehľady jednotlivých krajín podporujú túto snahu tým, že poskytujú príklady jej uplatňovania a zdôrazňujú, akým spôsobom charta vytvára pridanú hodnotu.
Táto správa obsahuje hlavné zistenia druhého prieskumu FRA o skúsenostiach židovského
ľudu s trestnými činmi z nenávisti, s diskrimináciou a antisemitizmom v Európskej
únii – najväčšieho prieskumu o židoch, aký sa kedy na svete uskutočnil.
Možno o nej povedať, že je to veľmi progresívny súbor ľudských práv zahŕňajúci množstvo práv, ktoré v iných zaužívaných listinách základných práv a slobôd chýbajú, a na papieri vyzerá skutočne dobre. Kto pozná základné zásady práva EÚ, dokáže väčšinou hneď vysypať z rukáva, že charta je vždy záväzná pre EÚ a pre členské štáty je záväzná výlučne vtedy, ak „vykonávajú právo EÚ“. Čo však tieto slová z článku 51 charty, ktoré tak často citujeme, reálne znamenajú?
Týchto 10 kľúčov spolu predstavuje základné body, ktoré osoby zaoberajúce sa informovaním a odborníci z praxe predostreli v rôznych oblastiach na stretnutiach odborníkov agentúry FRA, seminároch odborníkov z praxe a cieľových skupín v roku 2017 a 2018.
Rýchly rozvoj informačných technológií ešte viac zvýšil potrebu prísnej ochrany osobných údajov, pričom toto
právo zaručujú ako nástroje Európskej únie (EÚ), tak aj Rady Európy. Zabezpečenie tohto dôležitého práva
so sebou prináša nové a významné výzvy, keďže technologickým pokrokom sa rozširujú hranice možností
v oblastiach, ako je sledovanie, odpočúvanie komunikácie a uchovávanie údajov. Cieľom tejto príručky je
oboznámiť príslušníkov právnického povolania, ktorí sa nešpecializujú na ochranu údajov, s touto vznikajúcou
oblasťou práva.
Organizácie občianskej spoločnosti v Európskej únii zohrávajú významnú úlohu v podporovaní základných práv, ale je to pre nich stále náročnejšia úloha, a to z dôvodu právnych aj praktických obmedzení. Zatiaľ čo výzvam čelia všetky členské štáty EÚ, ich presný charakter a rozsah sa líšia. Údaje a prieskum týkajúce sa tejto problematiky (vrátane porovnávacieho výskumu) vo všeobecnosti chýbajú.
Agentúra FRA sa preto vo svojej správe zaoberá rôznymi druhmi výziev, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti venujúce sa ľudským právam v EÚ. Okrem toho sa v správe vyzdvihujú sľubné postupy, ktoré môžu tieto znepokojujúce vývoje oslabiť.
Terorizmus, kybernetické útoky a sofistikované cezhraničné zločinecké siete predstavujú rastúcu hrozbu. Preto sa práca spravodajských služieb stáva čoraz viac naliehavejšou a komplexnejšou, pričom sa posilňuje jej medzinárodný charakter. Môže dôrazne zasahovať do základných práv, najmä na ochranu súkromia a údajov. Kým neustály technologický pokrok potenciálne zhoršuje hrozbu takéhoto zásahu, účinný dohľad a prostriedky nápravy môžu obmedziť potenciál zneužitia.
Európske antidiskriminačné právo ustanovené antidiskriminačnými smernicami EÚ, ako aj článkom
14 Európskeho dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokolu
č. 12 zakazuje diskrimináciu v celom rade súvislostí a na základe rozmanitých dôvodov. V tejto
príručke sa skúma európske antidiskriminačné právo prameniace z týchto dvoch zdrojov ako
komplementárnych systémov, pričom sa z nich striedavo vychádza v rozsahu, v akom sa prekrývajú,
a zdôrazňujú sa prípadné rozdiely.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že 80 % Rómov zúčastnených na prieskume žije pod hranicou rizika chudoby
platnou v ich krajine. Každý tretí Róm žije v príbytku bez vodovodu. Každé tretie rómske dieťa žije v domácnosti,
kde niektorý z jej členov šiel spať hladný aspoň raz v priebehu predchádzajúceho mesiaca. Rómske deti
zaostávajú za svojimi nerómskymi rovesníkmi vo všetkých ukazovateľoch týkajúcich sa vzdelávania. Táto
správa poukazuje na znepokojujúcu avšak jednoznačnú skutočnosť: najväčšia etnická menšina Európskej únie
stále čelí diskriminácii a nerovnakému prístupu k rôznym životne dôležitým službám.
Deti plnohodnotne požívajú práva. Sú držitelia všetkých ľudských a základných práv, ako aj subjekty
osobitných predpisov vzhľadom na ich osobitné charakteristiky. Cieľom tejto príručky je ilustrovať,
ako sa prostredníctvom európskych zákonov a judikatúry uspokojujú osobitné záujmy a potreby
detí.